V pondelok 2. mája uplynulo 25 rokov odvtedy, kedy vo Fakultnej
nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici uskutočnil
lekársky tím prvú transplantáciu pečene na Slovensku.
Transplantácia pečene podľa odborníkov vráti ťažko chorého človeka späť do plnohodnotného života. "Máloktorá
liečba dokáže tak radikálne zvrátiť zdravotný stav. Môže zachrániť
život pacientom, ktorým akútne zlyháva pečeň, najčastejšie následkom
alkoholovej cirhózy, chronickej vírusovej hepatitídy, rakoviny alebo
metabolických porúch pečene," reagovala hovorkyňa Rooseveltovej nemocnice Ružena Maťašeje na otázku TASR, čím je transplantácia pečene unikátna.
Pred samotným lekárskym úkonom, ktorý sa uskutočnil v máji 1997 a trval
viac ako osem hodín, bolo potrebné odborne pripraviť celý tím
špecialistov nemocnice, a to v pražskom Inštitúte klinickej a
experimentálnej medicíny. Aj napriek tomu, že transplantácia prebehla
úspešne, u 56-ročnej pacientky nastala infekčná komplikácia a po 16
dňoch od operácie zomrela.
Banskobystrická nemocnica, v ktorej výmena pečene funguje ako
kontinuálny program od roku 2008 pripomenula, že transplantácia tohto
orgánu je náročná svojou komplexnosťou. "Je to zložitý chirurgický
výkon, v ktorom je komprimovaná celá brušná – hepatobiliárna a cievna
chirurgia. Veľmi zložitá je aj intenzivistická starostlivosť o pacienta.
Ide o urgentné operácie, ktoré sa nedajú naplánovať, sú náročné na
logistiku a personál, takmer vždy sa operuje v nočných hodinách. Je to
život zachraňujúci výkon, podobne ako transplantácia srdca alebo pľúc.
Na transplantácii jednej pečene sa podieľa až okolo päťdesiat
zdravotníkov z rôznych medicínskych odborov. Kompletný tím ľudí, ktorý
sa akýmkoľvek spôsobom podieľajú na transplantáciách, miestami presahuje
aj stovku," spresnila hovorkyňa banskobystrickej nemocnice Ružena Maťašeje.
K aprílu tohto roka uskutočnili v Banskej Bystrici, vrátane pacientky
transplantovanej v roku 1997, spolu už 330 transplantácií pečene. Tento
orgán sa na Slovensku transplantuje aj v Univerzitnej nemocnici v
Bratislave.
Július Janek, prednosta Kliniky transplantačnej chirurgie Slovenskej
zdravotníckej univerzity, ktorá vznikla v roku 2020 v rámci
organizačných zmien Transplantačného centra v Banskej Bystrici, pre TASR
objasnil, aký je rozdiel medzi operáciami, ktoré sa vykonávali pred
štvrťstoročím a ich priebehom v súčasnosti: "V minulosti sa
odstraňovala s pečenou aj časť dolnej dutej žily, preto bolo potrebné
napojiť pacienta na veno-venóznu pumpu, laicky povedané, na mimotelový
obeh. To predlžovalo operáciu a zhoršovalo krvné straty. Dnes sa časť
dolnej dutej žily nevyberá, ale nová pečeň sa napojí priamo na ňu,
netreba teda mimotelový obeh". Dodal, že krvné straty sú menšie, operácia trvá kratšie, a teda je aj menej zaťažujúca pre pacienta. "Dnes vieme lepšie kontrolovať a liečiť zrážanlivosť krvi počas operácie, krvácavosť u pacienta je omnoho menšia," podčiarkol Július Janek.